Manažment horúčky u detí

„Treba horúčku hneď znižovať ?“ tak znel jeden komentár pod príspevkom na mojom Instagrame. Keďže horúčka patrí k jedným z najčastejších zdravotných ťažkostí, ktoré trápia deti, určite si aj vy rodičia kladiete otázku, ako vlastne horúčku správne „zmenežovať“. Po prečítaní tohto článku to už budete vedieť, a rovnako sa dozviete odpoveď aj prvotnú otázku.

Na úvod trochu teórie:) Telesná teplota je regulovaná časťou mozgu, ktorá sa nazýva hypotalamus a je nastavená na nazvime to „normálnu“ hodnotu medzi 36,6 až 38 stupňov Celzia. Hypotalamus neustále porovnáva akutálnu teplotu nášho tela s tou „normálnou“ nastavenou.

Keď sa tieto dve teploty od seba líšia, hypotalamus aktivuje (cez nervové dráhy a hormóny) rôzne regulačné mechanizmy ako napríklad potenie alebo svalovú triašku/zimnicu. Tak môže telesná teplota klesnúť (ochladzujúcim potením) alebo naopak stúpať (produkciou tepla pri triaške). Celkom dobrý systém, čo poviete? Vo všeobecnosti býva telesná teplota vo večerných hodinách vyššia ako ráno (môže byť až o 1 stupeň), dôvodom sú určité hormóny a metabolické procesy

Pri infektoch sa v tele vylučujú rôzne látky – transmitery, čiže chemické zlúčeniny, a určitá časť sa dostane až k spomínanému hypotalamu a „preinštaluje“ nastavenú telesnú teplotu na vyššiu (napríklad všetkým dobre známou svalovou zimnicou/triaškou). Tak vzniká horúčka (jednoducho vysvetlené).

Prečo ale naše telo chce dosiahnuť túto vyššiu teplotu? Pri zvýšenej telesnej teplote sa vírusy a baktérie nedokážu tak dobre rozmnožovať, okrem toho určité metabolické a obranné reakcie prebiehajú rýchlejšie. No nie je to dobre vymyslené?

Horúčka sama o sebe nie je choroba, ale príznak. Ukazuje, že telo reaguje na nejaký patogén a mobilizuje svoje obranné sily. Predstavte si horúčku ako signalizačné svetlá na ceste, ktoré nás varujú, že treba spomaliť, lebo príde nejaká prekážka (choroba)

Dosť bolo teórie, poďme to zobrať viac prakticky:) a pozrieme sa spolu na odporúčania Nemeckej pediatrickej spoločnosti (DGKJ):

– Pokiaľ má dieťa zvýšenú teplotu alebo horúčku, ale má sa klinicky dobre/je v pohode a aj napriek horúčke má záujem o hru, dobre pije a je – tak horúčku nemusíme znižovať. V zahraničnej literatúre sa píše o komforte dieťaťa.

Ako postupovať?

• Watch an wait. Sledujte dieťa, ako sa má, ako reaguje, ako sa správa a ponúkajte mu aktívne tekutiny (tekutiny sú veľmi dôležité).
• Skontrolujte, či dieťa nie je moc naobliekané, poprípade ak chce ležať/spať, prikryte ho len ľahkou prikrývkou.
• Ak má dieťa naopak zimnicu, teplo ho prikryte (do bodu kým sa nezačne potiť).
• Teplotujúce dieťa sa má šetriť – nemusí zrovna ležať v posteli ak nechce. (napríklad stavanie lega, kreslenie, puzzle, audiorozprávky, prípadne filmy sú vhodné aktivity).
• Teplotujúce dieťa má byť doma, v teple, v dôvernom prostredí.
• A ešte raz, dieťaťu treba zabezpečiť dostatočný príjem tekutín a energie – to znamená, že kľudne môžete svojmu malému pacientovi dať aj riedený džús (napríklad jablkový riedený s vodou 1:1), osladený čaj medom. V prípade vysokých horúčok, ak dieťaťu nechutí jesť môžete siahnuť po orálnom rehydratačnom roztoku (kúpite v lekárni), vďaka ktorému dieťa dostane potrebné soli, minerály a cukry. Určite nedávajte chorému dieťaťu s horúčkou piť LEN vodu. Deti potrebujú energiu.

– Ak je komfort dieťaťa naopak znížený, vidíte, že váš potomok sa nemá dobre, má bolesti, je na mieste podať mu lieky od teploty – takzvané antipyretiká/analgetiká (Ibuprofen, Paracetamol)

Niektoré deti sa aj napriek horúčke ďalej hrajú a sú v pohode, tam môžete so sirupom alebo čapíkom od teploty počkať.

Iné deti majú ten spomínaný dyskomfort už pri nižších teplotách. A to je aj hlavným cieľom spomínaných liekov od teploty a celkovo manažmentu liečby horúčky ako takej – zlepšiť komfort/pohodu malého pacienta a nie aby bolo dieťa čo najrýchlejšie zase bez teploty. 

Každé dieťa a priebeh choroby je individuálny a tak k tomu treba pristupovať. 

A hlavne horúčka je príznak, nie choroba. Je to fyziologický mechanizmus, pomáhajúci telu bojovať s infekciou (brzdí rast a rozmnožovanie baktérií, vírusov, určité imunitné procesy bežia rýchlejšie).

A nás by malo zaujímať, čo je príčinou horúčky a zamerať sa na liečbu príčiny horúčky.

V detskom veku je najčastejšie horúčka spojená s vírusovymi infektami (hlavne dýchacích ciest), ktoré vyžadujú symptomatickú terapiu. 

Inak strach/fóbia z horúčky je reálny pojem. Aj keď neexistujú vedecké dôkazy, že horúčka sama o sebe zhoršuje priebeh ochorenia alebo „zvýhodňuje“ jeho možné následky.

Možno si teraz poviete, no dobre, dáva mi to zmysel…ale čo také febrilné kŕče?

Štúdiami bolo tiež potvrdené, že ani podanie antipyretík (liekov od teploty) nezabráni s istotou febrilnému kŕču. Včasné podanie liekov proti horúčke ako prevencia febrilných kŕčov alebo ich recidívy (opakovaniu) nie je indikované ani odporúčané.

Antipyretiká (lieky od teploty)

Ak vaše dieťa potrebuje lieky od teploty respektíve bolesti, u detí používame v podstate dva preparáty, ktoré sú voľnopredajné v lekárňach. Sú to lieky s účinnou látkou:

• – Paracetamol (poznáte pod firemným názvom Panadol, Paralen…, v USA pod názvom Acetoaminophen)
• – Ibuprofen (poznáte pod firemným názvom Nurofen, Ibuflam, Ibalgin, Brufen…)

Oba lieky sú dostupné vo forme čapíkov, sirupu, tabletiek. Pozor! Ibuprofen je schválený pre deti najskôr od 3 mesiacov veku, Paracetamol sa môže podávať od narodenia. Oba lieky pôsobia antipyreticky – znižujú teplotu, analgeticky – tlmia bolesť. Ibuprofen má na rozdiel od Paracetamou aj protizápalový účinok.

Paracetamol sa môže podávať každých 6 hodín, Ibuprofen každých 6 až 8 hodín. Ak by ste lieky podávali častejšie hrozia nežiadúce účinky.

Odporúčania odborných pediatrických spoločností sú jasné: MONOTERAPIA – čiže podávať len jeden liek.

Štúdiami bolo preukázané, že striedanie liekov nie je v znižovaní horúčky efektívnejšie, aj keď mnohí rodičia to tak robia. Môže sa totiž stať, že liek prestáva účinkovať po 4-5 hodinách. Rodič potom v snahe pomôcť dieťaťu, strieda paracetamol a ibuprofen v 4-hodinových intervaloch.

V praxi to vyzerá tak, že ak dáte najskôr napríklad liek s účinnou látkou Ibuprofen (nurofen), a po 4-5 hodinách sa dieťa opäť nemá dobre, môžete mu dať liek s účinnou látkou Paracetamol, po 4 hodinách opäť Ibuprofen. Takéto podávanie liekov na striedačku by nemal byť štandard, skôr si to naozaj nechať na výnimočné situácie. A ešte jedna dôležitá vec :

Ak striedate lieky, zapisujte si, ktorý liek ste kedy podali, aby sa zminimalizovalo riziko prekročenia dennej dávky/predávkovania

Existuje ešte zopár liekov na znižovanie horúčky a tlmenie bolesti:

– Kyselina acetylsalicylová (poznáte pod firemným názvom Acylpyrin, Aspirin…), ktorej podávanie deťom do 16 rokov je absolútne nevhodné pre riziko vážnych nežiadúcich účinkov (konkrétne sa jedná o tzv.Reyov syndróm s vážnym poškodením pečene, mozgu a obličiek).

– Metamizol (Novaligin) – nejedná sa o liek prvej voľby pre dieťa s horúčkou, skôr vzhradený na podávanie pod lekárskym dohľadom, hlavne u detí hospitalizovaných v nemocnici.

Fyzikálne metódy znižovania horúčky – majú význam?

Okrem režimových opatrení (ako dostatok tekutín, šetriaci režim), farmakologického znižovania horúčky (lieky) sa v liečbe horúčky (v rámci infekčných ochorení) často odporúčajú aj takzvané fyzikálne metódy ako napríklad: zábaly, sprchovanie/kúpeľ, sponging. Odborné odporúčania sa naprieč krajinami líšia. Ono treba si hlavne uvedomiť, že tieto metódy primárne neovplyvňujú patofyziologické procesy ktoré prebiehajú v tele počas „teplotovania“ v rámci danej choroby. To znamená, že znižovanie teploty sa deje „ochladzovaním zvonku“, hlavne odparovaním a prúdením vzduchu. Natíska sa teda otázka, či majú tieto metódy význam? V rámci rešeršovania som našla jednu prehľadovú prácu, v ktorej autori zozbierali dáta a odporúčania odborných spoločností y rôznych krajín sveta ohľadne terapie horúčky a vyhodnocovali ich na základe EBM kritérií.

Výsledkom tejto práce sú závery:

• – žiadny dôkaz vplyvu teploty v miestnosti (či už chladná alebo teplá izba)
• – počas výstupu teploty (keď má dieťa zimnicu) treba dieťa držať v teple, dokonca ho aktívne zahrievať (znižuje sa tak výdaj energie)
• – keď je dieťa zahriate a začína sa potiť, tak samozrejme vrstvy oblečenia (posteľného prádla) redukujeme tak, aby sa dieťa cítilo príjemne 🙂
• – obklady a zábaly (nie studenou vodou, ale vlažnou) boli len čiastočne odporúčané
• – znižujú teplotu len na krátky čas
• – pôsobia niekedy dokonca kontraproduktívne proti fyziologickým procesom v tele
• – last but not least: SÚ PRE VEĽA DETÍ NEPRÍJEMNÉ (to znamená dieťa pri tom plače, čím zvyšujeme jeho nepohodu, čo je práve opak toho čo chceme pri liečbe horúčky docieliť)

Ak vaše dieťa tieto fyzikálne metódy toleruje, môžete mu spraviť zábal na čelo alebo končatiny (alebo aj nie:)