„Treba horúčku hneď znižovať ?“ tak znel jeden komentár pod príspevkom na mojom Instagrame. Keďže horúčka patrí k jedným z najčastejších zdravotných ťažkostí, ktoré trápia deti, určite si aj vy rodičia kladiete otázku, ako vlastne horúčku správne „zmenežovať“. Po prečítaní tohto článku to už budete vedieť, a rovnako sa dozviete odpoveď aj prvotnú otázku.
Na úvod trochu teórie:) Telesná teplota je regulovaná časťou mozgu, ktorá sa nazýva hypotalamus a je nastavená na nazvime to „normálnu“ hodnotu medzi 36,6 až 38 stupňov Celzia. Hypotalamus neustále porovnáva akutálnu teplotu nášho tela s tou „normálnou“ nastavenou.
Keď sa tieto dve teploty od seba líšia, hypotalamus aktivuje (cez nervové dráhy a hormóny) rôzne regulačné mechanizmy ako napríklad potenie alebo svalovú triašku/zimnicu. Tak môže telesná teplota klesnúť (ochladzujúcim potením) alebo naopak stúpať (produkciou tepla pri triaške). Celkom dobrý systém, čo poviete? Vo všeobecnosti býva telesná teplota vo večerných hodinách vyššia ako ráno (môže byť až o 1 stupeň), dôvodom sú určité hormóny a metabolické procesy
Pri infektoch sa v tele vylučujú rôzne látky – transmitery, čiže chemické zlúčeniny, a určitá časť sa dostane až k spomínanému hypotalamu a „preinštaluje“ nastavenú telesnú teplotu na vyššiu (napríklad všetkým dobre známou svalovou zimnicou/triaškou). Tak vzniká horúčka (jednoducho vysvetlené).
Prečo ale naše telo chce dosiahnuť túto vyššiu teplotu? Pri zvýšenej telesnej teplote sa vírusy a baktérie nedokážu tak dobre rozmnožovať, okrem toho určité metabolické a obranné reakcie prebiehajú rýchlejšie. No nie je to dobre vymyslené?
Horúčka sama o sebe nie je choroba, ale príznak. Ukazuje, že telo reaguje na nejaký patogén a mobilizuje svoje obranné sily. Predstavte si horúčku ako signalizačné svetlá na ceste, ktoré nás varujú, že treba spomaliť, lebo príde nejaká prekážka (choroba)
Dosť bolo teórie, poďme to zobrať viac prakticky:) a pozrieme sa spolu na odporúčania Nemeckej pediatrickej spoločnosti (DGKJ):
– Pokiaľ má dieťa zvýšenú teplotu alebo horúčku, ale má sa klinicky dobre/je v pohode a aj napriek horúčke má záujem o hru, dobre pije a je – tak horúčku nemusíme znižovať. V zahraničnej literatúre sa píše o komforte dieťaťa.
Ako postupovať?
– Ak je komfort dieťaťa naopak znížený, vidíte, že váš potomok sa nemá dobre, má bolesti, je na mieste podať mu lieky od teploty – takzvané antipyretiká/analgetiká (Ibuprofen, Paracetamol)
Niektoré deti sa aj napriek horúčke ďalej hrajú a sú v pohode, tam môžete so sirupom alebo čapíkom od teploty počkať.
Iné deti majú ten spomínaný dyskomfort už pri nižších teplotách. A to je aj hlavným cieľom spomínaných liekov od teploty a celkovo manažmentu liečby horúčky ako takej – zlepšiť komfort/pohodu malého pacienta a nie aby bolo dieťa čo najrýchlejšie zase bez teploty.
Každé dieťa a priebeh choroby je individuálny a tak k tomu treba pristupovať.
A hlavne horúčka je príznak, nie choroba. Je to fyziologický mechanizmus, pomáhajúci telu bojovať s infekciou (brzdí rast a rozmnožovanie baktérií, vírusov, určité imunitné procesy bežia rýchlejšie).
A nás by malo zaujímať, čo je príčinou horúčky a zamerať sa na liečbu príčiny horúčky.
V detskom veku je najčastejšie horúčka spojená s vírusovymi infektami (hlavne dýchacích ciest), ktoré vyžadujú symptomatickú terapiu.
Inak strach/fóbia z horúčky je reálny pojem. Aj keď neexistujú vedecké dôkazy, že horúčka sama o sebe zhoršuje priebeh ochorenia alebo „zvýhodňuje“ jeho možné následky.
Možno si teraz poviete, no dobre, dáva mi to zmysel…ale čo také febrilné kŕče?
Štúdiami bolo tiež potvrdené, že ani podanie antipyretík (liekov od teploty) nezabráni s istotou febrilnému kŕču. Včasné podanie liekov proti horúčke ako prevencia febrilných kŕčov alebo ich recidívy (opakovaniu) nie je indikované ani odporúčané.
Ak vaše dieťa potrebuje lieky od teploty respektíve bolesti, u detí používame v podstate dva preparáty, ktoré sú voľnopredajné v lekárňach. Sú to lieky s účinnou látkou:
Oba lieky sú dostupné vo forme čapíkov, sirupu, tabletiek. Pozor! Ibuprofen je schválený pre deti najskôr od 3 mesiacov veku, Paracetamol sa môže podávať od narodenia. Oba lieky pôsobia antipyreticky – znižujú teplotu, analgeticky – tlmia bolesť. Ibuprofen má na rozdiel od Paracetamou aj protizápalový účinok.
Paracetamol sa môže podávať každých 6 hodín, Ibuprofen každých 6 až 8 hodín. Ak by ste lieky podávali častejšie hrozia nežiadúce účinky.
Odporúčania odborných pediatrických spoločností sú jasné: MONOTERAPIA – čiže podávať len jeden liek.
Štúdiami bolo preukázané, že striedanie liekov nie je v znižovaní horúčky efektívnejšie, aj keď mnohí rodičia to tak robia. Môže sa totiž stať, že liek prestáva účinkovať po 4-5 hodinách. Rodič potom v snahe pomôcť dieťaťu, strieda paracetamol a ibuprofen v 4-hodinových intervaloch.
V praxi to vyzerá tak, že ak dáte najskôr napríklad liek s účinnou látkou Ibuprofen (nurofen), a po 4-5 hodinách sa dieťa opäť nemá dobre, môžete mu dať liek s účinnou látkou Paracetamol, po 4 hodinách opäť Ibuprofen. Takéto podávanie liekov na striedačku by nemal byť štandard, skôr si to naozaj nechať na výnimočné situácie. A ešte jedna dôležitá vec :
Ak striedate lieky, zapisujte si, ktorý liek ste kedy podali, aby sa zminimalizovalo riziko prekročenia dennej dávky/predávkovania
Existuje ešte zopár liekov na znižovanie horúčky a tlmenie bolesti:
– Kyselina acetylsalicylová (poznáte pod firemným názvom Acylpyrin, Aspirin…), ktorej podávanie deťom do 16 rokov je absolútne nevhodné pre riziko vážnych nežiadúcich účinkov (konkrétne sa jedná o tzv.Reyov syndróm s vážnym poškodením pečene, mozgu a obličiek).
– Metamizol (Novaligin) – nejedná sa o liek prvej voľby pre dieťa s horúčkou, skôr vzhradený na podávanie pod lekárskym dohľadom, hlavne u detí hospitalizovaných v nemocnici.
Okrem režimových opatrení (ako dostatok tekutín, šetriaci režim), farmakologického znižovania horúčky (lieky) sa v liečbe horúčky (v rámci infekčných ochorení) často odporúčajú aj takzvané fyzikálne metódy ako napríklad: zábaly, sprchovanie/kúpeľ, sponging. Odborné odporúčania sa naprieč krajinami líšia. Ono treba si hlavne uvedomiť, že tieto metódy primárne neovplyvňujú patofyziologické procesy ktoré prebiehajú v tele počas „teplotovania“ v rámci danej choroby. To znamená, že znižovanie teploty sa deje „ochladzovaním zvonku“, hlavne odparovaním a prúdením vzduchu. Natíska sa teda otázka, či majú tieto metódy význam? V rámci rešeršovania som našla jednu prehľadovú prácu, v ktorej autori zozbierali dáta a odporúčania odborných spoločností y rôznych krajín sveta ohľadne terapie horúčky a vyhodnocovali ich na základe EBM kritérií.
Výsledkom tejto práce sú závery:
Ak vaše dieťa tieto fyzikálne metódy toleruje, môžete mu spraviť zábal na čelo alebo končatiny (alebo aj nie:)