Počuli ste už o afektívnych záchvatoch alebo o tom keď sa dieťa ľudovo povedané zachádza?
Priznám sa Vám, moja dcéra ich máva. Našťastie ich frekvencia sa v poslednej dobe značne znížila 🙏🏻. Ale ešte sa občas stane, ak jej napríklad starší bráško vezme hračku, že ju to tak nahnevá a roztočí sa špirála afektívneho záchvatu…je to vždy stres, hlavne pre manžela ako nezdravotníka.
Je dobré vedieť, že takéto záchvaty existujú. Sú dokonca relatívne časté, až 5 % hlavne malých detí ich môže mávať. Od 6 rokov sa už prakticky neobjavujú.
Ako taký afektívny záchvat vyzerá?
Na začiatku je nejaký afekt/spúšťač napríklad hnev, preľaknutie, bolesť, silná emócia. Dieťa na to reaguje plačom (až vreskotom) ktorý sa stupňuje. Dochádza k uzáveru hlasivkovej štrbiny, dieťa prestane dýchať (exspiračné apnoe), respektíve sa znova nenadýchne, v tvári je červené, bordové až premodralé. Dochádza k prechodnému nedostatku kyslíka, následkom čoho môže dôjsť až ku krátkej strate vedomia (dieťa sa z nej ale rýchlo preberie), zriedkavo môže dôjsť ku kŕčom. Dieťa môže byť následne unavené, bledé, spavé, alebo rovno zaspí.
Afektívne záchvaty sa typicky vyskytujú u detí ktoré sú veľmi energické, „živé“, so silnou vlastnou vôlou (presne ako moja dcéra). Možný je tiež zvýšený výskyt v rámci rodiny. K záchvatu môže dôjsť aj viac krát za deň. Zaujímavé je, že k záchvatom dochádza hlavne doma, zriedka u starých rodičov, takmer nikdy v škôlke.
Záchvaty sú nevedomé, čiže dieťa ich nerobí naschvál.
Aká je príčina?
V literatúre sa popisujú dva typy afektívnych záchvatov:
Treba to ďalej riešiť?
Vo väčšine prípadov nie sú potrebné ďalšie vyšetrenia (ale niekedy môžu byť nápomocné EEG, EKG, prípadne skontrolovať hladinu železa v krvi ). V prípade častého výskytu záchvatov a narúšania bežného fungovania môžno zvážiť psychológa.
Čo robiť keď dieťa dostane afektívny záchvat?
– v prvom rade zachovať kľud a chladnú hlavu (aj viem ľahko sa to píše, ťažšie vykoná)
– bezpečnosť – chráňte dieťa pred zranením a odstráňte z dosahu veci, nábytok, o ktoré by sa mohlo dieťa napríklad buchnúť.
– môžete skúsiť odvrátiť pozornosť dieťaťa tým že mu: – fúknete do tváre
– opakovane ho oslovíte menom
– štipnete ho do líca
– prípadne mu dáte studený obklad na čelo
Na záver pridám ešte jednu pozitívnu správu a to, že deti z týchto záchvatov vyrastú, po šiestom roku života sa tieto stavy už prakticky nevyskytujú.