Afektívne záchvaty u detí

Počuli ste už o afektívnych záchvatoch alebo o tom keď sa dieťa ľudovo povedané zachádza?

Priznám sa Vám, moja dcéra ich máva. Našťastie ich frekvencia sa v poslednej dobe značne znížila 🙏🏻. Ale ešte sa občas stane, ak jej napríklad starší bráško vezme hračku, že ju to tak nahnevá a roztočí sa špirála afektívneho záchvatu…je to vždy stres, hlavne pre manžela ako nezdravotníka. 

Je dobré vedieť, že takéto záchvaty existujú. Sú dokonca relatívne časté, až 5 % hlavne malých detí ich môže mávať. Od 6 rokov sa už prakticky neobjavujú.

Ako taký afektívny záchvat vyzerá?

Na začiatku je nejaký afekt/spúšťač napríklad hnev, preľaknutie, bolesť, silná emócia. Dieťa na to reaguje plačom (až vreskotom) ktorý sa stupňuje. Dochádza k uzáveru hlasivkovej štrbiny, dieťa prestane dýchať (exspiračné apnoe), respektíve sa znova nenadýchne, v tvári je červené, bordové až premodralé. Dochádza k prechodnému nedostatku kyslíka, následkom čoho môže dôjsť až ku krátkej strate vedomia (dieťa sa z nej ale rýchlo preberie), zriedkavo môže dôjsť ku kŕčom. Dieťa môže byť následne unavené, bledé, spavé, alebo rovno zaspí.

Afektívne záchvaty sa typicky vyskytujú u detí ktoré sú veľmi energické, „živé“, so silnou vlastnou vôlou (presne ako moja dcéra). Možný je tiež zvýšený výskyt v rámci rodiny. K záchvatu môže dôjsť aj viac krát za deň. Zaujímavé je, že k záchvatom dochádza hlavne doma, zriedka u starých rodičov, takmer nikdy v škôlke.

Napriek tomu, ako tento záchvat dramaticky vyzerá, nie je nebezpečný, ani nezanecháva následky.

Záchvaty sú nevedomé, čiže dieťa ich nerobí naschvál.

Aká je príčina?

V literatúre sa popisujú dva typy afektívnych záchvatov:

1. Cyanotické alebo aj respiračné afektívne záchvaty (holding breatht spell): tie som opísala vyššie. Nejedná sa o epileptické záchvaty, ale skôr o akúsi psychogénnu reakciu, pripisovanú nezrelosti vegetatívneho systému u detí.
2. Palídne (so zblednutím) afektívne záchvaty: vyskytujú sa zriedkavejšie. Priebeh je podobný, na začiatku je tiež nejaký negatívny spúšťač . Dieťa náhle zbledne, môže dôjsť ku krátkodobej strate vedomia a kŕčov v dôsledku reflektorického spomalenia srdečnej frekvencie (bradykardia), prípadne až krátkodobej zástavy.

Treba to ďalej riešiť?

Vo väčšine prípadov nie sú potrebné ďalšie vyšetrenia (ale niekedy môžu byť nápomocné EEG, EKG, prípadne skontrolovať hladinu železa v krvi ). V prípade častého výskytu záchvatov a narúšania bežného fungovania môžno zvážiť psychológa.

Čo robiť keď dieťa dostane afektívny záchvat?

– v prvom rade zachovať kľud a chladnú hlavu (aj viem ľahko sa to píše, ťažšie vykoná)

– bezpečnosť – chráňte dieťa pred zranením a odstráňte z dosahu veci, nábytok, o ktoré by sa mohlo dieťa napríklad buchnúť.

– môžete skúsiť odvrátiť pozornosť dieťaťa tým že mu: – fúknete do tváre

– opakovane ho oslovíte menom

– štipnete ho do líca

– prípadne mu dáte studený obklad na čelo

Na záver pridám ešte jednu pozitívnu správu a to, že deti z týchto záchvatov vyrastú, po šiestom roku života sa tieto stavy už prakticky nevyskytujú.