Pri tých tropických teplotách čo práve panujú nás to láka k vode. Snáď na každom dvore stojí bazén. A deti milujú vodu (teda väčšina detí určite).
Akokoľvek je kúpanie a plávanie super, osviežujúce a zdraviu prospešné, chcela by som tu upozorniť na riziko (u)topenia.
Fakty nepustia:
– utopenie je u malých detí najčastejšou nie-prirodzenou príčinou úmrtia
– u školákov je to po dopravných nehodách druhá najčastejšia príčina smrti
– u 50 % utopených detí boli rodičia nablízku
v 10 % sa dospelý utopeniu prizeral ale neodhadol vážnosť situácie
Nebezpečie tkvie v tom, že utopenie prebieha POTICHU.
Dieťa nevolá o pomoc, nemáva rukami (ako to vidíme vo filmoch), ono skrátka zmizne pod vodou.
Naviac deti majú kvôli svojej proporčne väčšej hlave iné ťažisko tela ako dospelý. Ak padne dieťa tvárou do vody, nie je schopné pritiahnuť si nohy k telu a postaviť sa, nie je na to ešte motoricky vyzrelé. Čiže utopenie je možné aj v plytkej vode.
Nechcem vás tu strašiť a maľovať čerta na stenu.
Chcem len poukázať na toto riziko pri kúpaní, kedy chvíľka nepozornosti môže mať fatálne následky – bud’me ostražití, nepúšťajme deti z dohľadu.
SEKUNDÁRNE UTOPENIE. EXISTUJE VÔBEC?
Veľa rodičov má strach z takzvaného sekundárneho utopenia. To znamená, že dieťa by sa pri kúpaní mohlo po naloganí/vdýchnutí malého množstva vody takzvane sekundárne utopiť a to dokonca po uplynutí niekoľkých hodín alebo dní. Ale je to naozaj tak? Nie je. Stovky detí denne prehltnú / vdýchnu malé množstvá vody pri hraní vo vode, plávaní a z lekárskeho hľadiska to nie je nebezpečné. Pravdepodobne skončí minimálne množstvo vody aj v dýchacích cestách, ale dáta ukazujú, že z medicínskeho hľadiska je toto irelevantné.
Sekundárne utopenie môže byť nebezpečné v situtácii, ak sa dieťa (ale ja dospelý ) naozaj topil a bol zachránený. Vtedy môže veľké množstvo prehltnutej vody skončiť v pľúcach a vyvolať zápal pľúc alebo pľúcny edém, zriedka aj tzv. akútny respiračný distress syndróm. Následné príznaky sú kašeľ, zrýchlené dýchanie, zvracanie, horúčka. V takýchto prípadoch môže dôjsť k zhoršeniu aj za pár hodín.
Ale žiadny človek nezomrie na sekundárne utopenie po uplynutí niekoľkých dní či dokonca týždňov bez toho aby nevykazoval príznaky.
Spravidla platí, že ak je prehltnutie vody pri plávaní a následné príznaky závažnejšie ako po “zabehnutí” nejakého nápoja, je vhodné vyhľadať lekársku pomoc.
Osoby zachránené pred utopením by mali byť vždy lekársky vyšetrené. Príznaky vyžadujúce lekársku pomoc sú:
Sekundárne utopenie je veľmi zriedkavé a stále platí, že najviac nešťastí sa stane, keď sa na deti nedáva dostatočný pozor.
Pri dohliadaní na deti môže byť veľmi nápomocná technika ktorú používajú napríklad aj piloti lietadla. To znamená nahlas a konkrétne sa dohodnúť na jednej osobe, ktorá bude dohliadať na deti (najmä! ak je v blízkosti nejaká vodná plocha-bazén, jazierko, priehrada…).
Vedeli ste, že oveľa menej „nehôd“ s deťmi sa stáva, keď na ne dáva pozor jedna osoba? Daná osoba vie, že má za deti plnú zodpovednosť a na to sa koncentruje. Na rozdiel od situácií, keď je síce na mieste viac dospelých, všetci tak trochu dávajú pozor, ale nikto „poriadne“ a každý sa spolieha na toho druhého. Volá sa to pozornostný paradox (voľne preložené z nemeckého Aufmerksamkeit Paradox).
Užívajte leto v bezpečí!